HISTÓRIA
Duchovná správa pre Slovákov v Nemecku
...nadobudla organizovanú formu v roku 1951. Vtedy apoštolský nuncius arcibiskup Alojz Münch dekrétom z 18. augusta 1951 vymenoval Prof. Vojtecha Bucku za hlavného duchovného pre slovenských utečencov v celom Nemecku. V Mníchove v 50-tych rokoch pôsobili aj ďalší slovenskí kňazi: Prof. Felix Mikula, Štefan Zloch SVD, Fridrich Osuský SJ. Po auguste 1968 nasledovala v poradí už tretia vlna emigrácie. V 70-tych rokoch prišiel do Mníchova Dr. Anton Hlinka SDB. Spolu s Prof. Jozefom Prívozníkom SDB a viacerými laikmi organizovali dlhé roky pomoc cirkvi doma. Dr. Anton Hlinka bol dlhé roky zodpovedný za náboženské vysielanie rozhlasovej stanice Slobodná Európa.
V roku 1980 po Prof. Buckovi prebral SKM v Mníchove Vojtech Zeman SDB. Okrem Mníchova sa ukázala potreba pastorácie medzi Slovákmi aj v Augsburgu a Regensburgu. Vtedajší mníchovský arcibiskup Jozef kardinál Ratzinger dekrétom z 1. marca 1982 vymedzil pastoračné pole pre farára SKM v Mníchove: Okrem arcidiecézy Mníchov-Freising sa stal duchovným aj pre Slovákov žijúcich v diecéze Augsburg, Regensburg, Passau a Eichstätt. Popri pastoračnej a sociálnej starostlivosti, v ktorej vypomáhali angažovaní krajania a diakon Karol Reimer, sa vydával časopis Krajanský pozdrav a Mladý Slovák, podarilo sa zohnať vhodné priestory pre pastoračnú a spoločenskú činnosť. Sv. omše sa slúžili v kostole sv. Štefana a v Asamovom kostole, každoročne sa konala púť do Ellwangenu k úcte sv. Cyrila a Metoda a púť do Altöttingu. Do práce s rodinami a mládežou sa veľmi aktívne zapojil Dr. Jozef Šrámek, ktorý roky v spolupráci s biskupom Dominikom Kaľatom SJ organizoval veľkonočné stretnutia „Tatry“ v dedinke Münstertal. Organizoval aj letné tábory pre rodiny v Calambrone a Torvaianica (Taliansko) a iné hromadné podujatia, ktoré podporoval Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Po odchode Vojtecha Zemana SDB na slovenskú misiu do Paríža sa život na misii však nezastavil.
1. marca 1992 arcibiskup Friedrich kardinál Wetter vymenoval za farára SKM v Mníchove
Rudolfa Masláka.
V roku 1995 dostala misia od ordinariátu nové dôstojné priestory na Landsbergerstr. 39.
Rudolf Maslák zostal časom v Mníchove ako jediný slovenský duchovný.
Až 5.6.2013 prišiel do Mníchova aj grécko-katolícky kňaz Juraj Bujňák, ktorý má na starosti grécko-katolícku komunitu Slovákov.
V práci Mons. Maslákovi od začiatku až do roku 2016 pomáhala sekretárka JUDr. Miroslava Bertóková.
Od 15.1.2012 mu pomáhala sekretárka Eva Trabalíková.
Po nej až do súčasnosti sekretárka Dana Vondrová.
Od r. 1997 ako Seelsorgehelferin (pastorálna asistentka) Andrea Filová, od r. 2003 Silvia Betinská,
od r. 2007 sr. Jaroslava Kochjarová CJ, od r. 2009 sr. Sávia Kroková CJ a od r. 2018 - 2024 sr. Júlia Magdaléna Milčová, CJ. Aktuálne je funkcia pastorálnej referentky/referenta neobsadená.
Spomedzi aktínych a verných farníkov treba spomenúť Viktora Magdolena, Jána Mráza, Jozefa Halma, Petra Jakubičku, Martina Pečarku, Martina Oscitého, Tomáša Kaščáka....
SÚČASNOSŤ
Popri osvedčených a zabehnutých aktivitách sa stále hľadali a nachádzali nové možnosti ako sa priblížiť k ľuďom. Ani po prelomovom roku 1989, v zmenených podmienkach, misia nestratila na význame. Svojím duchovným a kultúrnym poslaním je otvorená pre všetky vekové kategórie a všetky sociálne skupiny Slovákov žijúcich v Bavorskej metropole a okolí. Misia im poskytuje plnú pastoračno-duchovnú starostlivosť.
Sú to predovšetkým sv. omše – v nedele a prikázané sviatky, ale aj „prvopiatkové“, či „detské“.
O ďalšej, možno menej viditeľnej duchovnej starostlivosti môžu čo-to povedať nasledujúce čísla: Len v priebehu posledného roku bolo na pôde misie formou individuálnych duchovných rozhovorov pripravovaných na prijatie krstu 6 katechumenov , na birmovku 7 záujemcov, na prijatie Eucharistie 7 dospelých, krstov detí bolo v minulom roku 10, sobášov 16. Okrem pravidelných misijných aktivít – pondelkové modlitbové stretnutia, sobotné duchovné stretnutia, piatkové stretnutia detí, raz za mesiac piatkové stretnutie študentov a mládeže, nácviky Krajanského a mládežníckeho spevokolu, sa pravidlom stali aj krajanské stretnutia pri významných liturgických slávnostiach (nielen „malé a veľké hody“), ďalej Mikulášske a Adventno-Vianočné večierky, karneval pre deti, ples pre dospelých, výlet pre rodiny s deťmi, pre miništrantov, príležitostné kultúrno-spoločenské podujatia, výstavy umelcov, prednášky, akadémie pri významných dejinných udalostiach, účasť na živote miestnej arcidiecézy, púť do Ellwangenu - k úcte sv. Cyrila a Metoda, už tradične spojená s birmovkou. Úspešne sa rozvíja profesionálne a systematické vyučovanie slovenčiny pre deti i dospelých.
Nielen vyššie uvedený výpočet činností, ale aj príchod nových rodín na misiu s najmladšou „Slovačou“, so záujmom o činnosť SKM a s ochotou spolupracovať je tiež dosť výrečným a potešujúcim signálom.